Keď som pred rokmi zistila, že kráčam cestou dvojplameňa, veľmi sa mi uľavilo.
To, čo som vtedy prežívala, mi pripadalo ako zvláštna hra osudu, ktorej nerozumiem a nevedela som, prečo sa to deje. Pretĺkala som sa ubolenými dňami a neustále som si hovorila, že to, čo prežívam, nedáva zmysel.
Prvá zmienka o dvojplameňoch prišla ako blesk z jasného neba. Nikdy predtým som o tomto fenoméne nepočula. Nemala som potuchy, či je to skutočne pravda alebo nie.
Jedno však bolo isté. Zrazu som sa uvoľnila. Z ničoho nič som pocítila, že som našla odpovede na moje otázky. Konečne.
No netušila som, čo ma čaká. A že to nebol koniec môjho trápenia ale začiatok.
V tých časoch sa o dvojplameňoch veľa nehovorilo. A podobne ako dnes, informácie boli často strohé a nie vždy pravdivé.

Nemalo vôbec žiadny zmysel bojovať s tým, odmietať to, alebo sa od toho odosobniť. Takáto možnosť tu jednoducho nebola. Jediným riešením ako sa dostať z  „pasce“ bolo nechať sa tým niesť.
Je to heroicky náročná cesta prinášajúca také bohaté ovocie, aké inde veľmi ťažko nájdeme.
Pohľad na cestu dvojplameňa neoblomne ukotvuje dve zásadné, nevyhnutné a veľmi dôležité fakty, bez ktorých nie je možné napredovať. Sú nimi pochopenie cesty a práca na sebe.
Práca na sebe

Duša nás vedie k tomu, aby sme opäť rozžiarili plameň vo svojom srdci. Aby sme po dlhom čase nazreli do starých rán a rozpustili všetko, čo nám bráni žiť život, po ktorom túžime.

Otvárame sa hĺbke, o akej sa nám predtým ani nesnívalo. Odkrývame pravdy, ktoré boli doposiaľ neviditeľné. Nachádzame zabudnutú cestu k Bohu a pevne sa ukotvujeme vo svojej sile. Odhaľujeme svoju pravú podstatu a skutočnú krásu.

Toto všetko však nie je možné bez toho, aby sme sa ponorili do seba.
Ktorú metódu si však vybrať?
Moja odpoveď vychádza zo skúseností, ktorými som prešla.
Správna je vždy tá metóda, z ktorej máme dobrý pocit. Naša duša vie, ktorá to je, a preto nás k nej ťahá.
Niekedy nám stačí uvoľnenie a meditácia v tichu, inokedy je to meditácia pod vedením inej osoby. Môžeme využiť služby dobrého liečiteľa, ktorý očistí našu energiu od negatívnych vplyvov a nánosov. Možno siahneme po liečivých kameňoch, alebo si vychutnáme pokojnú prechádzku v lese.

To všetko je neoddeliteľnou súčasťou cesty dvojplameňa. Všetky spôsoby a metódy sa striedajú podľa toho, čo práve potrebujeme uvoľniť a vyriešiť.

Skúsila som všetky z nich. Raz ma pritiahla jedna, inokedy druhá.
Avšak najvýraznejšou metódou na mojej ceste je Cesta. Prišla mi do života bez toho, aby som ju hľadala. A prečo je pre mňa metódou č.1?
Je to veľmi komplexná metóda, ktorá ponúka všetko to, čo ostatné. No zároveň oveľa viac.

Keďže cesta dvojplameňa je zložitá, kľúčovým momentom pre mňa bolo vždy pochopenie toho, čo sa práve udialo, vyčistilo a odblokovalo. A práve toto mi iná metóda poskytla zriedka a možno ani vôbec.
Ako dvojplamene čistíme nielen seba. Našou úlohou je uvoľniť energiu v oveľa širšom meradle, ako sme my sami. A ak by som nemala možnosť na vlastnej koži zažiť a vedome sa prepojiť s procesom zmeny energie, nikdy by som nepochopila, o aké hlboké a významné procesy ide.

Toto je tou, pre mňa, nesmierne zásadnou časťou metódy Cesta, ktorá ju odlišuje od iných metód a ktorá nás tak veľmi obohacuje. Ponúka zážitok, ktorý doslova prejde našimi bunkami a je neporovnateľný s tým,  keď nám ho sprostredkuje niekto iný.
Porozumenie cesty dvojplameňa
Druhým zásadným faktorom našej cesty je pochopenie, čím prechádzame. A hlási sa bok po boku s ponorením do hĺbky.
Ak rozumieme tomu, čo sa v našom živote deje, dokážeme to ľahšie prijať.

Väčšina ľudí o dvojplameňoch ani len nepočula a ak áno, tak tomu neverí. Cítime sa ako outsideri, ktorým málokto rozumie a ktorým nedokáže nikto podať pomocnú ruku. Odmietanie sa na nás valí z každej strany. A akoby to nestačilo, ohromný tlak nás zviera aj vo vnútri.
Čo robiť?

Musíme si uvedomiť, že naša životná cesta je oveľa intenzívnejšia, ako cesta ľudí okolo nás. A ak nevieme, čo sa s nami deje, vyvíjame na seba ešte väčší tlak.

Zastavme sa. začnime sa o tento fenomén viac zaujímať. Čítajme články a knihy, počúvajme videá a rozhovory s ľuďmi, ktorí tým prešli, spájajme sa s tými, ktorí rovnakou cestou prechádzajú.

A toto všetko robme srdcom. Naše srdce nás vždy zavedie tam, kam máme ísť. Aby sme počuli to, čo práve máme počuť a prečítali si to, čo si práve máme prečítať.

Pretože toto je cesta duše. Našej duše.