Knihu „V objatí duše“ som začala písať v jednom z najhorších období svojho života.
Mala som chuť zahrabať sa pod čiernu zem, aby na mňa nikto neprehovoril. Keby sa dalo, vytrhla by som si srdce z hrude, aby som necítila tú veľkú bolesť. Utrpenie bolo nekonečné a zachvátilo celé moje telo. A ja som s ním nedokázala urobiť vôbec nič. Len som v ňom sedela a beznádejne hľadala zvyšky ženy, ktorou som iba pár dní predtým bola.
Bola som presvedčená, že som v tom sama.
Deň čo deň som podliehala utrpeniu. Keď sa však moje vyčerpané telo prestávalo brániť, objavilo sa svetielko nádeje. a so zapadajúcim slnkom sa uprostred mokrade sĺz odhalilo vedomie hlbokej pravdy.
Pohlcujúca bolesť mi neúnavne nahovárala, že ma moja duša opustila. Ja som však jej volanie počula. Vyviedla ma z bahna a vložila pero do ruky, aby som písala.
Kniha „V objatí duše“ je príbehom niekoľkých drvivých dní môjho života. V skutočnosti má však oveľa hlbší odkaz, ako by sa mohlo zdať.
Predstavuje príbeh života dvojplameňov, ktorých je na tejto planéte nemálo. Života, ktorý je nesmierne ťažký. Jeho náročnosť je však priamo úmerná hodnote božských darov, ktorými sme na tejto ceste požehnaní.
Keď bola kniha hotová, verila som, že prišiel čas, aby sa jej posolstvo dostalo do rúk ľudí, ktorí sú v podobnej situácii a hľadajú pomoc. No na moje veľké prekvapenie sa tak nestalo. Niečo stále bránilo tomu, aby nežné slová duše počul celý svet.
Mali vo mne dozrieť ešte tri veľmi dôležité uvedomenia.
- Táto kniha nie je pre každého .Hoci kniha ešte nebola zverejnená, už ju čítalo zopár ľudí.Mnohí v nej našli odpovede na otázky, ktoré ich mátajú už dlhú dobu. Iní v nej našli povzbudenie a silu pokračovať vo svojej ceste.
A prirodzene, našli sa aj takí, ktorým sa kniha čítala ťažko alebo ju nedočítali vôbec. A ja som vďačná aj im, pretože mi pomohli pochopiť, koho oslovuje.
Kniha „V objatí duše“ je pre tých, ktorí kráčajú na duchovnej ceste.
Život je plný skúšok, ktorými musíme prejsť, aby sme našli to, čo hľadáme. A tým sme my sami. Je to jediný spôsob, ako nájsť najhlbšiu pravdu, ktorá drieme v našom vnútri.
- Prijmime svoj nezvyčajný diamantTen, kto neprechádza cestou dvojplameňov, si ju vie len ťažko predstaviť. Či chceme alebo nie, vytiahne z nás všetko, čo nám bráni v tom, aby sme zažiarili ako diamant. Môžeme ich mať zamknuté tisíckou zámkov, alebo o nich vôbec nevedieť, prenikavá sila plameňa duše všetko odhalí. Vedie nás, aby sme prestali bojovať a našli silu postaviť sa do svetla svojho srdca.Je obrovskou výzvou postaviť sa do svetla dvojplameňa a ustáť to.
Prvým krokom je prijatie samého seba. Musíme pochopiť, že nie sme blázni. To, čo cítime je silné volanie našej duše po slobode. Duše, ktorá sa pustila na božskú misiu a my sme jej súčasťou.
Druhým, rovnako veľkým krokom, je postaviť sa za svoju pravdu. Pravdu dvojplameňa, ktorú cítime vo svojom vnútri. A starať sa o tento diamant, hoci ho okolitý svet nevidí a možno ani nechce vidieť.
- Až kým sa nezbavíme závislosti!Najzásadnejšou úlohou dvojplameňov je zbaviť sa závislosti. Úprimne, človek ani netuší, na čom všetkom je závislý, kým mu to niekto nevytiahne na povrch.Vesmír nás nekompromisne vedie k tomu, aby sme zo seba striasli ťarchu temnoty, ktorá nám bráni byť tým, kým naozaj sme.
Keď som dopísala knihu, predpokladala som, že som na tom dosť dobre, aby som odhalila pravdu o svojom živote. Teraz však viem, že to tak nebolo. Ešte to potrebovalo čas. Čas na jemné zahojenie rán a pomalé dozrievanie do vlastnej vnútornej sily.
Cesta dvojplameňov je procesom, ktorý sa nedá urýchliť. Nevedieme ho my, ale vyššia moc. Vesmír, život, Boh.
Je to sila, ktorá pozná našu minulosť i budúcnosť. A nie je jednoduché sa jej odovzdať. Vedie nás však k tomu, aby sme to v jeden deň konečne dokázali. A vtedy nám ponúkne nádherný pohľad z výšky. Očami Boha sa pozrieme na to, čo bolo, a tiež na to, čo bude. A pochopíme.
