Tým, že niečo odmietame, tomu dávame silu

Koľkokrát ste si v živote povedali, že v nejakej dávnej situácii ste sa mohli rozhodnúť inak? Oľutovali svoje rozhodnutia a činy?

V jeden jarný deň som sa vybrala na stretnutie, na ktoré som sa veľmi tešila. Bolo nás niekoľko a všetci sme prichádzali s nejakými očakávaniami. Všetko vyzeralo sľubne.

Každého z nás viedlo k tomuto stretnutiu niečo iné. Po tom, čo sme si o svojich zámeroch povedali, mala som pocit, že práve toto zdieľanie dalo stretnutiu silu zhmotniť naše očakávania. Energia sa zmenila a rozkmitala.

Otvorilo sa mnoho tém. Aj takých, s ktorými nikto z nás nepočítal. A zrazu bol večer. Bolo nám spolu fajn a tak sme spoločne strávené chvíle natiahli do neskorších hodín.

Keď som odchádzala, myšlienkami stále prilepená k udalostiam uplynulých hodín, mala som zvláštny pocit. Usúdila som, že to bude zrejme tým, že sme boli tak dlho a ja mám pred sebou ešte cestu domov.

Lenže ráno, keď som už bola dávno doma a prebudila som sa do nového dňa, sa mi ten zvláštny pocit vrátil. Ale oveľa silnejší, ako predtým.

Večer som dokázala oklamať samu seba tým, že to, čo cítim vyplýva z únavy.  Ráno som však pochopila, že to s únavou nemalo nič spoločné.

Ten pocit si ma počkal, aby mi mohol robiť spoločnosť.

Mnohí by si takýto pocit ani nevšimli. Pod ťarchou starostí a povinností by sa nedokázal predrať na povrch. Ak je však niekto dostatočne vnímavý a dokáže zachytiť jemné prejavy svojho tela, tak mu len máločo ujde.

Čím viac som sa snažila nevšímať si ho, tým bol dotieravejší. Už mi bolo jasné, že to nesúvisí s únavou. Nevedela som však, o čo ide.

A tak som začala pátrať. Zistila som, že ten pocit sa týka stretnutia z predchádzajúceho dňa. Nečakane som v sebe objavila nespokojnosť s tým, ako to celé prebiehalo. Sklamanie mi odhalilo, že naše očakávania sa naplnili iba čiastočne. Došlo mi, že to, kvôli čomu som tam išla, sa vôbec neudialo. A vtedy zo mňa vytryskol hnev. Hnev na všetko, na všetkých, aj na seba.

Keď táto vlna emócií utíchla, vynorili sa nespočetné otázky typu: Prečo? Prečo som nedostala to, čo som chcela? Prečo sa to zamotalo? Prečo sa to malo takto udiať?

Moje telo sa síce uvoľnilo, no odpovede som nemala.

Nevadí. Nechám to tak. Možno to bolo všetko, čo som mala urobiť.

Napadlo mi, že vyskúšam techniku práce s myšlienkami, ktorú mi večer odporučili. Skvelé, je to príležitosť zistiť, ako to funguje. Jednoducho som si predstavila, že to všetko nechávam odísť. Uvoľňujem a púšťam všetky myšlienky, pocity, situácie a príbehy, ktoré sa mi v tejto súvislosti vynorili.

Rozhodla som sa, že si pozbieram čriepky múdrosti, ktoré sa z tejto situácie zrodili a ostatné prepustím.

A prišla vytúžená úľava.

Ale nie na dlho. Stačilo pár minút a niečo vo mne opäť začalo kňučať. Nuž, nemala som inú možnosť než pokračovať ďalej.

Tento krát som sa však rozhodla požiadať o pomoc. A vesmír mi okamžite vyhovel.

Ukázal mi, že zo situácie, ktorá nespĺňala moje očakávania, som si osvojila iba malý kúsok. Bolo to to, čo sa mi páčilo, vyhovovalo mi a bolo pre mňa prijateľné. Lenže tá druhá časť, tá, ktorú som prepustila, ostala zaseknutá v odmietaní. A čím viac som ju prepúšťala, tým viac sa moje odmietanie zväčšovalo.

Keď sa sila odmietania prejavila v mojom tele, prišiel čas zastaviť sa. A zas tu bola rovnaká otázka: čo s tým?

A odpoveďou na ňu je uvedomenie.

Učíme sa na skúsenostiach. Naučme sa im teda porozumieť. Buďme vďační za múdrosť, ktorú v danej situácii dokážeme prijať a potešiť sa z nej.

No vedzme, že to, čo často prijať nevieme či nechceme, nám môže dať oveľa viac. A sila nášho odmietania môže rásť, aby nás skôr či neskôr zastavila. Pretože jedine ona nás dokáže priviesť k tomu, aby sme zistili, čo v nás ju odmieta. A potom budeme môcť našu ranu navždy zahojiť.

Stretnutie ma naučilo, že vždy tu bdie niekto, kto pozná moje kroky a vie lepšie, čo ma má posunúť v živote dopredu.

Moja myseľ sa snažila mať všetko pod kontrolou. Úpenlivo si šla za tým, čo chcela.

No vesmír vedel lepšie, čo mi poslúži. Preto mi poslal do života stretnutie, na ktorom som možno nedostala to, čo som očakávala. No dostala som oveľa viac. A pochopila som to až, keď som prestala odmietať.

 

 

Ostatné články blogu