Už niekoľko dní sa vznášalo vzduchom niečo zvláštne. Nútilo nás to obzerať sa a zisťovať, čo nie je v poriadku. Nedalo nám to pokoj. Zrazu sme mali pocit, že máme žalúdočné vredy. V hrudníku nami lomcoval tlak.
Zvieralo nám hrdlo a začínali sme sa dusiť. Niečo v nás horelo a my sme to urýchlene potrebovali uhasiť. A potom prišlo to štvrtkové ráno. Ráno ako ktorékoľvek iné.
No toto ráno nás šokovalo. Naše telo ostalo prikované k zemi a oči civeli na niečo, čo sme si nepredstavovali ani v najhoršom sne.
Vredy sa v okamihu stratili, hrudník sa uvoľnil a opäť sme začali voľne dýchať. Alebo sme dýchať zabudli?
Naše vlastné telo sa stalo nepochybným dôkazom toho, že to, čo cítime, je skutočné. Keď drvivé informácie o vypuknutí vojny dorazili k hraniciam našej mysle, došlo k mohutnej explózii. A tá uvoľnila niečo, čo sme ešte nezažili.
Ako na povel nás zachvátil taký strach, že keby sme ho nezastavili, tak nás privedie do nepríčetnosti. Ale museli sme sa vzchopiť. Nemohli sme podľahnúť.
Keď však počujeme, ako ľudia zabíjajú bezbranných a nevinných, trhá nám to srdce. A ten strašný strach sa opäť začína predierať. Horlivo sa miesi s prekypujúcim hnevom. Už je to príliš silné, aby sa to dalo potlačiť. Narážame na priepastnú bezmocnosť a chceme pred tým všetkým utiecť. No niet kam.
S týmto šialeným besnením naozaj nedokáže nikto nič urobiť?
Strácame silu a schopnosť brániť sa. Nemá to zmysel. Sme príliš malí na to, aby sme niečo dosiahli. Vzdávame sa. A padáme. Hlboko. Veľmi hlboko.
Strach úplne pominul. A my len padáme. Pomaly a pokojne. A z ničoho nič pocítime niečo nové. Jemné a krehké. No zároveň nesmierne silné.
V našom srdci začína pomaličky narastať viera. Viera, ktorá vie, čo je v nás. Vidí silu, ktorej sme sa tak dlho bránili. Silu, ktorej sme neverili. Zabudli sme na to, kým naozaj sme. Na to, že svoju slobodu máme vo vlastných rukách. A nikto na svete nám ju nemôže vziať. Žiada nás iba o to, aby sme jej verili. Aby sme nezradili seba. A aby sme ostali tým, čím sme v hĺbke svojej duše vždy boli. Slobodnými a silnými.
Vojna, ktorá sa odohráva okolo nás, začína vojnou v našom srdci. Vyzýva nás, aby sme nazreli za oponu svojich strachov a urobili niečo zmysluplné. A ak sa pýtame, čo môžeme urobiť, aby sme túto skazu ľudstva zastavili, pozrime sa do seba. Vedzme, že naša maličkosť je oveľa silnejšia, ako sme si dokázali predstaviť.
Upokojme vojnu v sebe. Nájdime svoju vlastnú slobodu. A dovoľme, aby sa udial zázrak aj vo svete navôkol. To, že vyliečime seba, má nesmierny vplyv na pokoj sveta, v ktorom žijeme.
Dôverujme sebe.
Iba v sebe nájdeme slobodu, ktorú hľadáme. A s ňou oslobodíme selý svet.
