Energia dvojplameňov je jedinečná. Bez ohľadu na to, či sme zjednotení so svojou druhou polovicou alebo nie, naša vnútorná žiara môže mať obrovskú moc.
Veľmi často sa doslova trmácame životom, aby sme našli svoje miesto. Sedíme v pasci obete a vôbec si to neuvedomujeme. Zbavujeme sa umelo vytvorených presvedčení, ktoré nám neustále pripomínajú, akí sme neschopní, nešikovní, škaredí, hlúpy, príliš neskúsení, príliš malí, uzavretí či nesamostatní a nezodpovední.
Už si ani nepamätáme, kedy sme uverili tomu, že náš život je zbytoční a že v ňom aj tak nič nedosiahneme. A vôbec nezáleží na tom, či sa o niečo budeme snažiť. Nemáme dostatočnú silu, húževnatosť, zanietenie a ambície.
Stratili sme svoju hodnotu a stali sme sa úbohou kvapkou v mori. Márnou kvapkou, ktorá zmizne skôr než ju niekto zazrie.
Sme nikým a topíme sa v ničote svojho života.
Sedíme a čakáme, kedy sa niekto objaví a konečne nás zachráni. Kedy nás vytiahne z tejto pasce a ukáže, kam máme ísť, aby sme boli šťastní.
Dvojplamene berú svoju úlohu obete veľmi zodpovedne. Ak veríme, že je to jediná istota, ktorú máme, tak nás z nej nevytiahne nikto na svete. Je to bezpečný priestor, v ktorom všetko poznáme a naučili sme sa v ňom orientovať. A hoci sa ako obeť necítime príjemne, sme presvedčení o tom, že z tejto pasce niet cesty von.
Ale keď sa stane niečo nečakané a naša pasca obete sa z ničoho nič rozbije, zavetríme vytúženú slobodu.
Netrvá však dlho. Hlboko zakorenené presvedčenia o našej malosti sa opäť začnú ozývať. Nedajú nám pokoj, pretože sa potrebujú nakŕmiť. A my opäť padáme do starých vzorcov správania, ktoré nám hovoria, akí sme neschopní a nevyhovujúci.
A zas padáme na dno a ocitáme sa v známej pasci presvedčení, ktoré nám znepríjemňujú život. To všetko preto, aby sme opäť mohli vstať, nadýchnuť sa a zase padnúť. Zas a znova a stále dokola.
Časom si však uvedomíme, že padáme zriedkavejšie. A tie naše pády už nie sú tak strmé a bolestivé. A naša pasca už stráca pevnosť a nepriestrelnosť.
V honbe za svojim dvojplameňom stretneme samých seba. Pochopíme, že malosť, ktorú sme v sebe ukrývali, odmietali ju a pochybovali o nej, je v skutočnosti tým najväčším diamantom, ktorý sa v nás ukrýval a čakal na prijatie.
Vo chvíli, keď po prvýkrát vystúpime z pasce obete, začíname sa stavať do vlastnej sily.
Učíme sa to pomaly, ale iste. A čím viackrát padneme, aby sme sa znova mohli postaviť, tým sa stávame pevnejšími. Naše staré presvedčenia sa otriasajú v základoch a skôr či neskôr sa nemajú o čo zachytiť. Náš vnútorný diamant sa čistí a jeho žiara preniká všetkým, čo jej bránilo uzrieť svetlo sveta.
Prichádzame k uvedomeniu, kým v hĺbke svojej duše sme. V novoobjavenej vnútornej sile nachádzame svoju skutočnú krásu. Objavujeme večnú pravdu, o ktorú sa zrazu môžeme oprieť.
Žiara dvojplameňa je obrovská. Dokáže preniknúť všetkým. Preliečiť rany, ktoré sa nespočetné roky nedokázali zahojiť. Dokáže uzdraviť rody a uvoľniť zväzky, ktoré nám už neslúžia.
Táto láskavá energia vytvára podmanivú vlnu, ktorá strhne všetky nahromadené presvedčenia o našej malosti.
A keď sa dostane do súladu, jej sila neochvejne rozprúdi krv v našich žilách.
Energia dvojplameňov vdychuje život.
Zjednotíme sa v prítomnom okamihu, rozvibrujeme svet. A splynieme s nekonečným vesmírom.