Po neplánovanom valčíku v zubnej ambulancii prišlo obdobie tanečného ticha.
Mesiace nezadržateľne plynuli a ja som sa dostala do pasce vlastnej nečinnosti. Moje srdce túžilo tancovať, no myseľ bola spútaná miliónom pochybností. A hoci som už strácala nádej, stále som čakala na zázrak.
Ten zázrak prišiel. A volal sa Zuzka.
Keď mi zavolala, bola nadšená. Mala za sebou prvú súkromnú hodinu tanca a žiarila šťastím, lebo sa jej podarilo valčíkovým krokom obísť celú tanečnú sálu!
Nádherne sa to počúvalo.
Na oplátku som sa jej aj ja zdôverila so svojou tanečnou tragédiou. A ona mi na to povedala: „Prestaň čakať a plň si sny!“
Ach, ale tie moje obmedzujúce presvedčenia!
Súrne som potrebovala niekoho, kto ma povzbudí a podporí ma. Moje srdce opäť vzplanulo, ale jeho plameň mohol rýchlo vyhasnúť. Takže som musela okamžite konať. Kým nepríde váhanie. Nech sa stane, čo sa má stať!
Ešte v ten večer som oslovila tanečnú školu s otázkou, či by mi vedeli vyjsť v ústrety. Sledovala som ich už roky, no bola som bezradná a všetky možnosti sa mi zdali príliš komplikované. Nemožné sa však stalo skutočnosťou a ja som o štyri dni stála na parkete s tým najskvelejším tanečníkom, akého mi vesmír mohol poslať. Hotový Fred Astaire!
Znie to neuveriteľne a je to úplne fantastické!
Na svoju prvú hodinu tanca som išla ako úplná začiatočníčka, ktorá ani netuší, čo ju čaká.
Ale môj nový tanečný partner toto moje presvedčenie po pár úvodných minútach vyvrátil: „Ale veď ty tancovať vieš!“
Prekvapená týmto zistením som priznala, že pred mnohými rokmi som absolvovala pár hodín štandardných, ale aj latinsko-amerických tancov. V Anglicku som dokonca skúšala aj írske tance. Ale to fakt nebola moja šálka kávy.
Nuž, hlava pochybuje, ale nohy si pamätajú. Stačí stretnúť toho správneho človeka.
Odvtedy si plním svoj veľký sen. Pravidelne sa nechávam unášať tónmi elegantného viedenského či anglického valčíka, vlniacej sa bachaty, šarmantného quick stepu, ohnivej salsy, alebo hlboko zmyselného tanga v príbehu plnom drámy, vášne a prísnej kontroly.
Pri všetkých tancoch však zažívam jedno spoločné. Tancovať s profesionálnym tanečníkom, ktorý má tanec v krvi, je naozaj ohromujúci zážitok, na ktorý sa nikdy nezabúda.
A čo ma moja tanečná cesta už naučila?
V prvom rade to, že dôvodom toho, prečo som nedokázala tancovať vo dvojici, bol fakt, že som nevedome chcela vždy tanec viesť ja. A ak sú v páre dvaja a obaja chcú riadiť, tak to fungovať jednoducho nemôže. Ale bola som rozhodnutá naučiť sa to. To však znamenalo uvoľniť sa a nechať sa viesť niekým iným. Vedome vstúpiť do prirodzenej ženskej energie, ktorá dôveruje energii mužskej a spolu tvoria rovnováhu. A musím priznať, že sa to nezmení lusknutím prsta. Oveľa ľahšie sa to povie, ako urobí. Je to proces, ktorý si vyžaduje čas a tréning. Áno, tréning nového spôsobu správania.
Óóó, koľkokrát som len nevedome zmenila pozíciu, keď sme už boli pripravení urobiť prvý tanečný krok. 😄 A koľkokrát som ti tak silno držala ruku, že som ti skoro polámala prsty. 🤦♀️ Koľkokrát som mala smrť v očiach a koľkokrát si vyhlásil, že mi to už konečne ide a vzápätí som všetko pokazila…
Ibaže napriek všetkým svojím trapasom a prešľapom stále napredujem. Možno pomaly, ale iste. A ten pocit, že sa môžem uvoľniť, odovzdať sa a tanec si užiť každou bunkou môjho tela, je na nezaplatenie.
Moja tanečná sága tu však zďaleka nekončí. Ale to si nechám zas na inokedy.
Takéto, často malé a zdanlivo bezvýznamné momenty príjemne spestrujú všedné dni nášho života. Robia ho zaujímavejším a hodnotnejším. Sú to zašifrované posolstvá, ktoré nás usmerňujú a osvetľujú našu životnú cestu. Len sme si ich možno zabudli všímať, prehliadame ich, alebo považujeme za nepodstatné. Nevidíme ich zmysel a pravú hodnotu.
Uverili sme, že vesmír nás nepočuje a nevidí. A že to hlboké spojenie, ktoré sme s ním kedysi cítili, sa navždy stratilo.
Sme to však my, čo si zakrývame uši a tlmíme melódiu svojho srdca hlukom vonkajšieho sveta. Ignorujeme jemný hlas duše, ktorá nás chce usmerniť a pochovávame svoje túžby v zabudnutí.
Prestaňme sa len pozerať a začnime naozaj vidieť. Vnímajme tiché hlasy, ktoré nám život šepká a nechajme sa očariť krásou prítomnosti.
Každý okamih života je zázrak. Tak teda začnime tancovať s jeho tajuplnou mágiou a nechajme sa viesť za našimi snami.